Tak je to tu. Odlietam.

Ahojte moje milé,

sedím na letisku vo Viedni, z ktorého som už toľkokrát odlietala, no dnes sa cítim úplne inak. Nejdem za slnkom do španielskej Valencie ani objavovať zákutia úzkych talianskych uličiek. Na letenke je napísané Erbil. Irak.

Do odletovej brány prichádzajú čakať na svoje lietadlo ešte len prví cestujúci, tak som sa rozhodla využiť tento čas a napísať vám pár riadkov. Naozaj veľmi rada som vás v pondelok videla. Bolo to, ako vždy, strašne príjemné a vôbec sa mi nezdá, že sme sa bez prestávky rozprávali päť hodín a stále sa nám málilo! To sa ako dá? 🙂

Budete mi veľmi chýbať. Práve som si uvedomila, že som si od vás nevzala ten krásny denník na zápisky. Hm. Ak teda nemôžem písať doň, budem písať vám. A každý týždeň! Aj praktické informácie o projekte, aby ste si nemysleli, že sa ulievam, aj pikošky z terénu, aj také to hlbšie, že čo prežívam a ako mi je.

Untitled

Domov sa vraciam až koncom júla, takže nestihnem žiaden folklórny festival. Ani Vrbovské vetry, ani Pohodu (BTW, Guča Trumpet Fest stíham!), dokonca aj svoje narodky oslávim v kruhu kurdských detí. Možno im napečiem tortu. Myslíte si, že mávajú na narodeniny tortu? A zoženiem vôbec naše ingrediencie? Ako sa asi tak povie prášok do pečiva po kurdsky!?

A keď už sme pri jedle, tak to je jedna z vecí, na ktoré sa momentálne teším najviac. Ale to vás asi neprekvapuje. Vraj sú naše kebaby a falafely neporovnateľné so shawarmou v Iraku. Prídete na jeden?

No, ale skôr, ako sa rozvášnim o jedle, napíšem ešte čosi o irackom projekte. Akosi sme sa k tomu v pondelok popri tých vzťahových diskusiách nedostali. A teda: Tri mesiace budem pracovať na vzdelávacom projekte na severe Iraku v meste Dohuk a jeho okolí. Pozrite na mapu a hľadajte Kurdistan.

1729-004-AC685C4D

Budem mať na starosť množstvo vecí a hádam to všetko aj zvládnem. Prestavbu školských tried, tréningy učiteľov, nábor a motiváciu detí (i rodičov), aby opäť nastúpili na povinnú školskú dochádzku. A asi aj veľa iného.

Tento projekt mi skutočne dáva zmysel. Keď si spomeniem, ako aj mňa museli kedysi rodičia nútiť, presviedčať a ťahať ráno z postele… no v Iraku by do školy deti rady chodili. Pre konflikt však boli rodiny vnútorne vysídlené a museli sa presťahovať tam, kde bolo bezpečnejšie.

Priatelia, ak môžete, pomáhajte s nami! Každý váš dar sa v Iraku premení na skutočnú pomoc. TU môžete prispieť. ĎAKUJEM! V mene nás všetkých v Iraku…

Teraz sa ale vracajú domov a začínajú od nuly. Chlapci a dievčatá zameškali mnoho učiva a v regióne, kde budem pôsobiť, chodí do škôl asi 35 percent školopovinných detí. Toto nízke číslo je strašidelné. Nevzdelané obyvateľstvo je totiž ľahko zmanipulovateľné a jeho nábor napríklad do extrémistických skupín je oveľa jednoduchší. Tak preto idem. Je to rozumný projekt s pevne nastavenými cieľmi. Dáva mi zmysel. Nie pretože som tzv. slniečkar! Hm, nielen preto. 🙂

Mimochodom, chcete vidieť, ako vyzerala moja príprava pred odletom? Pripájam fotky zo školení prvej pomoci aj z bezpečnostných tréningov.

Vedeli ste napríklad, že podľa nových metodík už počas oživovania nie je potrebné dýchanie z úst do úst? Alebo že najčastejší dôvod úmrtí humanitárnych pracovníkov nie je ani útok, ani bomby, ale nehody na cestách? Aké ironické.

Online školenia a testy, tréning modelových situácií, mnoho rozhovorov, očkovania. Taká bola moja niekoľkotýždňová príprava na Irak. Opäť raz som si uvedomila, aké je dôležité, aby humanitárni pracovníci poznali krajinu, do ktorej prichádzajú, spolu s jej historickými, politickými a kultúrnymi špecifikami. Inak môžu ohroziť seba, svojich kolegov, samotných beneficientov či celú komunitu obyvateľov alebo iné mimovládne organizácie.

Spomínam si na príklad, kedy v jednej africkej krajine pracovník v zdravotníctve odprevadil domov svoju lokálnu kolegyňu. A následne bol zavraždený! Pre neinformovaných pozorovateľov z kmeňa bol totiž votrelcom, ktorý prekročil svoje právomoci a zneuctil ich rodinnú príslušníčku (i keď ju len odprevádzal), za čo musí byť potrestaný a rodina ženy zbavená hanby. Behali mi vtedy trošku zimomriavky po chrbte. Nebojte sa, budem opatrná a obozretná.

Pomaly už končím, začíname nastupovať do lietadla. Dúfam, že tam budú mať nejaké dobré filmy a oriešky. Držte mi palce, aby ma v Iraku niekto na letisku čakal a aby som rýchlo zapadla do kolektívu. Ale zase, aby v tíme nebol nik príliš pekný, nech sa viem sústrediť na prácu.

Sľubujem, že vám napíšem novinky z Iraku každý týždeň. Takže, keď budete “stalkovať” po facebookoch bývalých a ich súčasné (nevravte, že nie), pozrite si aj mail. Budem vám tiež posielať fotky a založila som si aj Instagram. Volá sa “píšemdomovziraku”.

Vždy, keď sa pozriem na naše malé spoločné tetovanie, pomyslím si na vás a bude mi pri srdci teplo. A bude mi teplo aj preto, že sú v Iraku štyridsiatky. Mám vás rada.

Vaša Miši

Reklamy

Človek v ohrození štartuje v Iraku nový projekt, deti vysídlencov chce späť v škole

Vybudujú nové triedy, vyškolia učiteľov a vysídlené deti, ktoré dnes nemajú prístup k vzdelaniu a žijú v provizórnych podmienkach, zavolajú späť do školy. Takýto projekt spustila od mája na severe Iraku nezisková organizácia Človek v ohrození. Lepšie podmienky na vzdelávanie celkovo získa až 720 chlapcov a dievčat! Organizácia chce deťom takto pomôcť vrátiť sa k normálnemu životu a predísť tak ich radikalizácii, náborom do ozbrojenej skupiny či detskej práci.

„Následkom pretrvávajúcej krízy v Iraku bolo dosiaľ vysídlených už viac ako 3,3 milióna ľudí a ďalších vyše 10 miliónov je dnes v krajine závislých na humanitárnej pomoci. V kritických podmienkach tak žije asi tretina celej irackej populácie,“ hovorí Braňo Tichý, riaditeľ neziskovej organizácie Človek v ohrození, ktorá sa v spolupráci s miestnou partnerskou organizáciou rozhodla pomôcť vnútorným vysídlencom v irackej provincii Ninive. Tá je jednou z najchudobnejších oblastí v krajine. Ľudia, ktorí sa po potlačení teroristickej organizácie Islamský štát znova vracajú do svojich domovov, si nie sú schopní v regióne sami zabezpečiť základné potreby pre dôstojné prežitie.

V regióne chodí do školy len 38 percent školopovinných detí. Rodičia si totiž nemôžu dovoliť kúpiť deťom školské pomôcky či základné oblečenie. „Školy takisto nemajú dostatočnú priestorovú kapacitu, chýbajú učebné materiály aj pedagógovia. V niektorých školách sa učí v jednej triede až 60 detí,“ vysvetľuje Monika Svetlíková, projektová koordinátorka Človeka v ohrození pre Irak. Podotýka, že školy sú často ďaleko, rodiny teda nemajú peniaze na dopravu a boja sa i o svoju bezpečnosť.

Vďaka projektu Človeka v ohrození sa vráti späť do škôl 720 chlapcov a dievčat, ktoré dnes nemajú prístup k vzdelaniu a žijú v provizórnych podmienkach bez pravidelného denného režimu. V provincii organizácia vybuduje nové triedy a do škôl nakúpi chýbajúce pomôcky i nábytok. Učitelia tiež dostanú tréning o vzdelávaní v krízovom kontexte a naučia sa základom psychosociálnej podpory. Školiť ich v Iraku bude slovenský expert. „Učitelia často nemajú skúsenosť s prácou s traumatizovanými deťmi. Tréning im navyše poskytne alternatívu voči tradičným metódam, ktoré neraz zahŕňajú fyzické tresty či zastrašovanie,“ dodáva Svetlíková.

Počas letných mesiacov prebehne v cieľových komunitách v Iraku i kampaň, aby si rodičia uvedomili dôležitosť vzdelávania svojich detí. Človek v ohrození bude tiež pre deti organizovať rôzne voľnočasové aktivity, workshopy psychosociálnej podpory či obnovovacie kurzy. V provincii bude pôsobiť aj mobilný tím sociálnych pracovníkov, ktorí budú zase poskytovať poradenstvo rodičom.

„Prostredníctvom zvyšovania prístupu detí ku kvalitnému vzdelaniu a psychosociálnej podpore, ako aj prostredníctvom motivovania ich rodičov zapájať sa do vzdelávacieho procesu a komunitných aktivít, tento projekt pomôže deťom vytvoriť povedomie “normálnosti”, budovať si vzťahy so svojimi rovesníkmi a osvojiť si schopnosti vyrovnať sa s traumatickými zážitkami,“ zdôrazňuje Svetlíková. Výsledkom projektu tak podľa nej bude vyššia schopnosť detí odolávať radikalizácii a deti získajú väčšiu šancu uplatniť sa na pracovnom trhu. Projekt však tiež napomôže stabilizácii komunít a zmierni tlak na ich prípadný odchod z krajiny kvôli chýbajúcim verejným službám.

Človek v ohrození realizuje projekt s finančnou podporou SlovakAid.