Môj desiaty deň v Iraku: Noví kolegovia, nové šaty a 11 hodín práce denne

Ahojte dámy!

Tak teda som tu! Dnes je môj desiaty deň v Iraku a ja vám píšem svoj druhý list. Hoci je nedeľa, sedím v kancelárii a okolo mňa v pracovnom nasadení pobehujú aj ostatní kolegovia. V Iraku je totiž víkend v piatky a soboty. Nedeľa je teda prvý deň pracovného týždňa.  Nuž, zvykám si 😊

Od chvíle, kedy som opustila naše krásne Slovensko, som stretla mnoho milých ľudí. Mojich kolegov i domácich. A prvého kamaráta som si našla už v lietadle! Pri lúštení slovenskej osemsmerovky mi totiž pomáhal môj spolucestujúci z Iraku. Potom sme si vzájomne vymenili maškrty, moje Hašlerky a Bon Pari za jeho Hubba Bubba žuvačky (naposledy som ich mala v ústach asi na prvom stupni základnej školy). Čo vám poviem, plnohodnotný vzťah.

Už som spoznala aj časť mojich kolegov v Iraku, zahraničných i lokálnych. Je ich tak veľa, že mi vraj bude trvať týždeň, kým sa naučím ich mená, varoval ma kolega. A mal veru pravdu. Dnes je to viac ako týždeň a viem mená asi polovice z nich.

Aby ste rozumeli, prečo nás je tak veľa, vysvetlím. V Iraku koordinujem projekt Človeka v ohrození, ktorý podporil SlovakAid a trvať bude takmer rok. Ja tu budem tri mesiace, aby som rozbehla hlavné aktivity. Napríklad zariadila, aby sa opravili triedy i postavili nové alebo zamestnala a zaškolila zamestnancov.

V kancelárii však sedím aj s ľuďmi, ktorí pracujú prostredníctvom našej sesterskej organizácie Člověk v tísni na iných projektoch. Keďže obe organizácie pred rokom spojili svoje sily, dnes fungujeme ako jedna entita pod jednotným anglickým názvom People in Need. V teréne sa tak podľa potrieb dopĺňame, pri realizácii rôznych aktivít spolupracujeme a aj naše náklady na ubytovanie či administratívu sú menšie. Hlavne však spolu dokážeme pomôcť viacerým ľuďom. A to je asi to najdôležitejšie.

IMG_1951

Je mi tu zatiaľ dobre. Práce je nad hlavu, tak nemám čas myslieť na to, že mi chýbate.

Keďže čakám na bezpečnostné povolenia na vstup do terénu, zatiaľ vypracovávam manuály na tréningy učiteľov a prácu s deťmi, riešim verejné obstarávania a podobné administratívno-finančné záležitosti. Ani jeden deň som pritom nerobila menej ako 11 hodín. Buď som dlhšie v práci alebo veci ešte dorábam po večeroch vo svojej izbe. Ale aby všetko dobre klapalo, na úvod je táto administratíva potrebná. O týždeň už budem mať aj zážitky zo škôl, určite vám o tom napíšem!

18252073_1153314574773447_3456689035299258368_n(1) (1)

Okrem toho, ľudia sú priateľskí, počasie je fajn, shawarma chutí tak, ako má a mesto pôsobí bezpečne (aj keď incidenty sa tu občas dejú). Je pre mňa zvláštne, že sme asi hodinu vzdialení od Mosulu, kde sa neustále bojuje. Napríklad pred týždňom sa stal útok na školu, kde sa schovávali rodiny s deťmi, z ktorých sa kvôli konfliktom stali vnútorní vysídlenci.

Napriek tomu, že tu v meste Dohuk (Duhok), kde pôsobíme, nebezpečenstvo hrozí, takmer vôbec ho nie je cítiť. V niektorých častiach sú budovy mesta v ruinách či schátrané, v iných zas vídam moderné obchody a krásne upravených ľudí.

Stihla som už zájsť aj do 3D kina – luxus, ktorý si doma málokedy dovolím. A v sále som bola úplne sama. Nahlas som sa preto smiala i nahlas plakala. Chodiť do kina sama je už dlhé roky jedno z mojich najobľúbenejších hobby.

A absolvovala som ešte aj ďalšiu aktivitu, ktorú doma praktizujem, ako dobre viete, málokedy. Nakupovanie! S kolegyňami sme sa vydali na nákup tradičných látok, chceli sme totiž zapadnúť medzi miestne dámy a tiež mať na slávnostné príležitosti v skrini pripravený i lokálny odev. Obchod bol preplnený látkami na šaty, nohavice či kabáty. Možností kombinácií? Nekonečno.

18299728_1638249182871460_4159392684751978496_n (1)

Miestna krajčírka nám následne vzala miery. Niečo tak rýchle som ešte nezažila! Primerala látku od dlane k ramenu, potom od ramena po zem a hotovo! Za tú krátku chvíľu, čo sme strávili v jej staršom domčeku, som sa stihla namotať na telenovelu, ktorú v napätí sledovali krajčírkine dcéry a vnučky. Dievčatá boli rozkošné. Do angličtiny nám prekladali všetko, čo sa v deji odohrávalo.

A šaty už mám! Dievčatá mi vybrali ružovú. Extrémne dievčenskú ružovú! A keďže som nová a teda ovplyvniteľná, dala som sa nahovoriť. Výsledok? Časť tímu mojich kolegov ma v práci oslovuje Hello Kitty.

1

Na irackú misiu som prišla v ideálny čas, už mám totiž za sebou aj teambuilding. S kolegami sme sa vybrali na piknik. Vyzerali sme pritom ako školský výlet! S babami sme si v buse rezervovali zadnú „päťku“, ženy vzadu a muži vpredu. Nechala som kolovať slovenské cukríky, tatramelky i chrumky, hudba hrala na plné „pecky“ a šoféri tlieskali a pospevovali si kurdské ľudové. Proste atmoška!

V autobuse to stíchlo len vtedy, keď nás na kontrolných stanovištiach, tzv. check-pointoch, zastavili vojaci.

Check-point je akási neformálna hranica, kde ozbrojené sily kontrolujú doklady pasažierov a vozidlo. Vznikne vždy v lokalite, kde je zvýšené bezpečnostné riziko. Sú však známe i prípady, že niektoré kontrolné stanovištia boli falošné. Na takých potom hrozí, že vás môžu prepadnúť, olúpiť či uniesť.  V každej krajine konfliktu majú check-pointy iný charakter. Tie na severe Iraku sú omnoho pokojnejšie, ako napríklad stanovištia v Palestíne.

Keď sme dorazili na miesto uprostred hôr, pri rieke sme si rozložili deky. Kým ženy trkotali, muži prichystali jedlo. Nemôžem povedať, že by sa mi toto chvíľkové rodové rozdelenie práce nepáčilo.

Muži z auta pustili muziku a začali tancovať, poskakovať, tlieskať či lúskať. Aj ja som sa naučila základné kroky, ktoré tancujú ženy. Veľmi pekné, hoci pre mňa trochu jednoduché a časom som sa začala nudiť. Chcela som im preto ukázať detvianske cifrovačky, v šatách to však nešlo. Áno, mali sme na sebe šaty! Piknik je totiž považovaný za slávnostnú udalosť, a tak boli baby nahodené, vyčančané a nepotkýňali sa, ani si na kabátik nešliapali. Na rozdiel odo mňa.

IMG_1831

IMG_1816

Aby som bola aj informatívna, dnes vám napíšem čosi málo o Iraku.

Keď sa povie Irak, väčšine z vás asi napadne krízové obdobie vlády a kultu osobnosti irackého prezidenta Saddáma Husajna, jeho poprava alebo súčasné obdobie okolo teroristickej organizácie Islamský štát. Irak prešiel v posledných štyroch dekádach ťažkým ekonomickým a sociálnym úpadkom, ktorý v roku 2003 vyústil do zvrhnutia Saddámovho režimu. Nastal chaos a občianska vojna, čo využili militantné skupiny, medzi nimi aj tzv. Islamský štát.

Krutá vláda tejto teroristickej organizácie vyhnala z domovov státisíce ľudí. Odhaduje sa, že v krajine je vnútorne vysídlených viac než tri milióny ľudí a viac než osem miliónov potrebuje okamžitú humanitárnu pomoc. V závislosti od intenzity bojov a násilia, ktoré pramenia z útokov na oblasť mesta Mosul, bude zrejme v najbližších mesiacoch veľké množstvo ľudí nútených opustiť svoje domovy, aby našli bezpečnejšie útočisko.

V správach sú obrazy prestreliek, vybuchujúcich budov a detských vojakov s vlajkou ISIL na tankoch. Samozrejme, takto to nevyzerá všade a život musí pokračovať ďalej. Do tohto chaosu prichádzajú mimovládne organizácie, ktoré na určitý čas nahrádzajú úlohu štátu a asistujú v sektoroch, ako je bezpečnosť, zdravotníctvo či vzdelávanie. Napriek tomu, že sú obyvatelia silní a motivovaní, ešte dlho potrvá, kým sa krajina vysporiada s ranami, ktoré dostala a dostáva naďalej a dovolím si tvrdiť, že bez pomoci zvonku je rehabilitácia v súčasnosti nemožná. Toľko z teórie na dnes. O týždeň vám poviem niečo málo zas o Kurdistane.

Prišla som do práce skôr, aby som vám napísala, ale už sa to v kuchynke hemží ľuďmi a rozvoniava káva s kardamomom. Idem sa teda ďalej zoznamovať.

Čauani? (Ako sa máte? V kurdskej sorani reči)

Vaša Miš-miš (prezývka od kurdského šoféra)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s